Ako prvý zabezpečovací
právny inštitút Obchodný zákonník uvádza zmluvnú pokutu. Je
jedným z najrozšírenejších zabezpečovacích právnych
inštitútov. Zabezpečuje hlavný záväzok a teda má
akcesorický charakter.
Zmluvnú pokutu je možné
definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné
plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo
čiastočného splnenia jeho zmluvnej povinnosti, resp. zmluvných
povinností. Zákon nevylučuje ani naturálne plnenie.
Jej význam spočíva
v tom, že na dlžníka vytvára nátlak, aby splnil riadne
a včas svoj záväzok voči veriteľovi, má preventívny
charakter. Ďalšou výhodou je, že veriteľ nemusí dokazovať
skutočnú výšku škody pri porušení dlžníkovej zmluvnej
povinnosti, ale môže zmluvnú pokutu požadovať ako istý druh
paušálnej náhrady škody, pričom jej zaplatením nezaniká
pôvodná dlžníkova povinnosť.
Zmluvná pokuta je právne
primárne upravená v Občianskom zákonníku v § 544 a 545,
Obchodný zákonník ju prostredníctvom ustanovenia § 300 až 302
len dopĺňa niektorými ustanoveniami o zmluvnej pokute.
Záväzok zaplatiť
zmluvnú pokutu sa musí dojednať v písomnej forme, ktorá je
conditio sine qua non jej platnosti.
Pri dojednávaní
zmluvnej pokuty je potrebné presne definovať zmluvnú povinnosť
alebo zmluvné povinnosti, ktorých porušenie zabezpečuje. V zmysle
§ 544 ods.2 Občianskeho zákonníka musia byť výška zmluvnej
pokuty a spôsob jej určenia jasne určené. Čo sa týka výšky
zmluvnej pokuty, nesmie byť neprimeraná, v opačnom
prípade by sa aplikovalo moderačné právo súdu v zmysle
Obchodného zákonníka (súd môže neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu znížiť, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do
doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnnosti), resp. by
predmetné ustanovenie predstavovalo neplatný právny úkon.
Ako uvádzam vyššie,
zmluvnú pokutu upravuje v ustanovení § 544 až § 545 tak
Občiansky zákonník, ako aj prostredníctvom ustanovení § 300 až
§ 302 Obchodný zákonník. K inštitútu zmluvnej pokuty je
Občiansky zákonník lex generalis, zatiaľ čo Obchodný zákonník
lex specialis. Pri zmluvnej úprave tohto zabezpečovacieho právneho
inštitútu je nevyhnutné vychádzať z občianskoprávnej
úpravy, s odlišnosťami zakomponovanými pre obchodno - právne
vzťahy. Občiansky zákonník stanovuje dispozitívnym spôsobom, že
dlžník má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu len v tom
prípade, ak príslušnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou
porušil zavinene. Obchodný zákonník ako lex specialis zakotvuje
zásadu, že ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú
vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. To znamená, že
ani princíp vyššej moci nezbavuje dlžníka zodpovednosti zaplatiť
dohodnutú zmluvnú pokutu. Úprava v Obchodnom zákonníku má
však tiež dispozitívny charakter, to znamená, že
dohodou zmluvných strán tieto môžu viazať povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu na len úmyselné
porušenie zmluvnej povinnosti.
Kogentným ustanovením
je výlučne ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka zakotvujúce
moderačné právo súdu. To znamená, že ak aj zmluvné
strany chcú, moderačné právo súdu výslovným dojednaním
vylúčiť nemôžu.
Nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vzniká porušením zabezpečenej zmluvnej
povinnosti, pričom nezávisí na výške spôsobenej škody.
Avšak v rámci dispozitívnej právnej úpravy tak
v Občianskom ako i v Obchodnom zákonníku si môžu
zmluvné strany napríklad dohodnúť povinnosť uhradiť zmluvnú
pokutu len v prípade, ak oprávnenej strane vznikne porušením
zabezpečenej povinnosti škoda.
Teda ak bola dohodnutá
zmluvnými partnermi zmluvná pokuta a z rovnakého
porušenia zmluvnej disciplíny vznikla škoda, je možné jej
náhradu stanoviť dvoma spôsobmi a to tak, že sa zaplatená
zmluvná pokuta považuje za paušalizovanú náhradu škody,
alebo je možnosť dohodnúť sa, že nárok na náhradu škody
môže byť požadovaný popri zmluvnej pokute.